Ukážka

Tajnosti pobláznenej baby — 1. kapitola

Pokračovanie Tajností

 

Ak by mal mať Olíviin a Jakubov príbeh pokračovanie, muselo by sa medzi nimi udiať niečo dramatické. Nebavilo by vás čítať knihu o tom, akí sú spolu šťastní, muselo by ich niečo rozdeliť, ich láska by musela prechádzať skúškami a oni by museli trpieť a umárať sa… Mám ich príliš rada na to, aby som ich takto trápila, v pokračovaní Tajností, na ktorom (chvíľami zúfalo, chvíľami euforicky) pracujem, budú vedľajšími postavami práve preto, aby si mohli užívať svoj happyend.

Aby som vám skrátila čakanie, budem pridávať krátke ukážky. Prvé dve si môžete prečítať hneď teraz.

Ukážka 1

„Nie je úžasné, ako nakupovanie premení našu jemnú kvetinku na komunistického diktátora? Pamätáš sa, ako ma prinútila kúpiť tie kvietkované nohavice?“

Oliv pri tej spomienke zabehne káva.

„To bol skvelý deň,“ zaspomína s úsmevom so slzami v očiach, keď sa jej podarí znova nadýchnuť.

„Sa ti povie, tebe nevisí v skrini záves.“

„Preháňaš, vôbec to nie je také zlé. Náhodou, tie nohavice sú…“

Chcela som si odpiť z kávy, no v očakávaní, aké málo používané slovo vytiahne z tajných zákutí svojho mozgu, mi ostane ruka so šálkou visieť pri perách. Nechcem sa začať dusiť. Neraz ma zaskočila výberom slov, ktoré okrem nej pozná už len zopár ľudí z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

„Vyjadruješ nimi svoju svojskosť,“ vyhlási po krátkej pauze a rukou pritom urobí veľký oblúk, akoby ním chcela obsiahnuť celé moje svojské bytie.

„Kiežby moja svojskosť nemusela mať delirický odtieň,“ zauvažujem nahlas, keď si odpijem. „Tie kvety vyzerajú, akoby ich zožral pes a vygrcol ich na látku.“

Olívia len provokačne zdvihne jedno obočie.

„Ale sú z veľmi príjemnej látky, to sa musí uznať. Možno raz budem mať dosť odvahy na to, aby som si ich na seba znova natiahla.“

„Kto si a čo si spravila s mojou Teou?“ zamračí sa na mňa Oliv. „Nespoznávam ťa. Tebe predsa nikdy nechýbala odvaha. Rozhodne nie pri niečom takom banálnom, ako sú psom vygrcané kvety.“

„Možno to vôbec nie je o kvetoch, možno mi len pripomínajú leto.“ A niekoho, kto o nich povedal, že vyzerajú ako ušité zo závesu. To však nahlas nepoviem. Nie preto, že by som sa Olívii nechcela zdôveriť so svojimi tajnosťami, ale preto, že som sa ich rozhodla ignorovať. Vymazať ich z pamäti. Ako v dotazníku — nehodiace sa škrtnite.

„Som za rehabilitáciu nohavíc s vygrcanými kvetmi. Nezaslúžia si visieť v skrini nenosené len preto, že bez vlastného pričinenia vyvolávajú neželané asociácie. Sú v tom nevinne.“

„Fajn, hneď zajtra si ich oblečiem.“ Pre väčší efekt si dramaticky vzdychnem. „Prečo musia byť obe moje najlepšie kamošky utajené diktátorky?“

„Mám už asi päť hypotéz o tom, čo sa udialo počas tvojho búrlivého leta na vidieku, o ktorom tak tvrdohlavo odmietaš hovoriť.“

„Až päť? Pôsobivé.“

„Nedala si mi na výber. Tvoje mlčanie len zbytočne dráždi moju fantáziu.“

„To je dobre, realita by ťa sklamala. Povedz mi svoju najšialenejšiu teóriu.“

„Zaregistrovala si, že Pýcha a predsudok má nové, veľmi originálne spracovanie?“

Pýcha a predsudok je Olíviin najobľúbenejší film aj kniha na celom, celučičkom svete. Aj tak ma ale prekvapí, že ho vytiahne práve teraz. Až kým nepokračuje: „Pýcha a predsudok a zombiovia.“

„To vážne? Oni ti takto nehanebne siahli na klasiku?“

Oliv s vážnou tvárou prikývne.

„Videla si to?“ musím sa uistiť, či jej láska k pánovi Darcymu prekoná zombíkov.

„Videla som trailer. To stačí. Ale priviedlo ma to k teórii, že si počas leta bojovala proti oživeným mŕtvolám a teraz trpíš posttraumatickým stresom.“

Zasmejem sa. Na Olíviu sa vždy dá spoľahnúť. „Mala by si začať rozmýšľať nad programom na stužkovú, nie takto bohapusto plytvať energiou na niečo také nepodstatné.“

„Nedá sa, kým nerozlúštim záhadu tvojho nepodstatného leta, nie som schopná sa sústrediť sa na nič iné,“ vyhlási teatrálne s nešťastným výrazom v tvári.

„Vydieranie na mňa neplatí, to už by si predsa mala dávno vedieť.“

„Nútiš ma používať zákerné triky.“

„Dovoľ mi pripomenúť, kto tu mal pred kým tajnosti.“

„Lebo som sa hanbila! Myslela som si, že som pobozkala zadaného! Aj ty si bozkávala zadaného?“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ukážka 2

Pondelňajšie rána nepatria k mojim obľúbeným, ale Olívia sa dnes výnimočne delí so mnou o svoju kávu. Viem, že je to zo súcitu, no je mi to jedno. Káva je káva, bez ohľadu na okolnosti.

„Si moja kamoška, od teba sa očakáva, že budeš na mojej strane,“ pripomeniem jej a vrátim jej poloprázdny pohár s jej obľúbeným orieškovým latte.

Vezme si ho odo mňa, a keď si odpije, povie: „Už mi to niekedy zabránilo v tom, aby som ti povedala, že robíš kravinu?“ Vráti mi pohár, aby sa pri chôdzi mohla oboma rukami oprieť o barly.

„Ešte nikdy si mi nepovedala, že robím kravinu.“

„To preto, že žiadne kraviny nerobíš.“

„Kiežby to bola pravda. Lenže láska z nás robí kravy.“

© 2017 Helena Murčeková